Máte kritické myslenie?

Autor: Petronela Števková | 1.4.2018 o 16:55 | (upravené 1.4.2018 o 17:16) Karma článku: 3,09 | Prečítané:  864x

Neprítomnosť kritického myslenia značne brzdí rozvoj celej spoločnosti. Zapríčiňuje sa tým, že nekriticky mysliaci ľudia prinášajú zlé rozhodnutia, zlé riešenia, čím vo veľkej miere ovplyvňujú životy iných ľudí.

Čo znamená kriticky myslieť?

Všeobecnú definíciu kritického myslenia by bolo náročnejšie zostaviť, pretože kritické myslenie zahŕňa množstvo zručností, hodnôt a činností, ktoré sú ku kritickému mysleniu potrebné. Dôležitou súčasťou kritického myslenia je aj analytické a logické myslenie.

Veľmi stručne povedané:

Kriticky rozmýšľať znamená vychádzať z dôveryhodných informácií pri riešení problému, čomu predchádza vedieť vyhodnocovať dôveryhodnosť získaných informácií a na základe logických argumentov vedieť z týchto informácií vyvodiť výsledok. Takýto typ rozmýšľania nie je ovplyvnený intuíciou, emóciami, názormi iných ľudí, čo by mohlo zapríčiniť nesprávny výsledok v dôsledku nedôveryhodného zdroja informácií. Z toho vyplýva, že kriticky rozmýšľajúci človek vychádza z overených faktov, je teda málo pravdepodobné, že bude výsledok nesprávny. Na rozdiel však od človeka, ktorý nerozmýšľa kriticky, je kriticky mysliaci človek otvorený novým názorom a informáciám a netrvá tvrdohlavo na svojich názoroch. Je si vedomý toho, že môže existovať ďalšia informácia, ktorá doteraz nebola známa a ktorá zapríčiní prehodnotenie svojho názoru. V prípade, že nemá dostatok informácií na posúdenie správnosti určitej skutočnosti, nevyvodzuje žiadne závery a netvrdí niečo len na základe svojich pocitov, názorov, vplyvom emócií. To by nezaručovalo správnosť výsledku, riešenia.

Dôležitú úlohu pri kritickom myslení zohráva aj analytické myslenie, ktoré zabezpečuje, že sa pri riešení problému berú do úvahy rôzne verzie, z ktorých sa každá na základe získaných dôveryhodných informácií zamietne alebo potvrdí na základe logických argumentov. V prípade, že sa niektoré verzie nepodarí potvrdiť alebo vyvrátiť, nie je rozumné naďalej vyvodzovať z týchto verzií nejaké závery. Kriticky mysliaci človek to ani nerobí. Pre kriticky mysliaceho človeka je odpoveďou okrem „áno“ a „nie“ aj odpoveď „neviem, lebo nemám dostatok informácií na posúdenie“. Získavanie informácií a hodnotenie ich dôveryhodnosti je teda veľmi dôležitou súčasťou kritického myslenia.

Získavanie informácií a hodnotenie ich dôveryhodnosti

Veľmi dôležitou časťou schopnosti kriticky myslieť je vedieť získavať informácie, vedieť vyhodnocovať ich dôveryhodnosť a vedieť z týchto informácií na základe logických argumentov vyvodiť výsledok. Bez získania dôveryhodných informácií nie je zaručené ani na základe logických argumentov získanie správneho výsledku, riešenia danej problematiky.

Dôveryhodnosť získaných informácií sa v dnešnej dobe vyhodnocuje veľmi ťažko, keďže na internete sa stretávame s rôznymi protichodnými informáciami od rôznych autorov, ktorých argumentácie sa zdajú byť logické a pravdivé, často však dochádza k manipulácii čitateľa z rôznych dôvodov, kde sa autor snaží čitateľa ovplyvniť a podsunúť mu svoj názor. Pritom používa ťažko overiteľné argumentácie, prípadne kvôli dôveryhodnosti sa odvoláva na slová niektorého vedca, ktoré sa dajú ľahko prekrútiť. Kriticky mysliaci človek neuverí žiadnemu článku na internete bez toho, aby si overil jeho dôveryhodnosť. To zahŕňa činnosti, akými sú overovanie dôveryhodnosti každej informácie, ktoré sa v článku nachádzajú, tiež odkazov na zdroj, prípadne vyhlásenia ľudí, ktorí sa v článku spomínajú. Kriticky mysliaci človek „pátra“ dovtedy, kým sa nedostane k overeným faktom, dôkazom, ktorými môžu byť napríklad štatistické údaje, rôzne štúdiá, prípadne iné overené dôkazy.

Vyššie bola opísaná skutočnosť, keď sa ľuďom zámerne podsúvajú nedôveryhodné informácie z určitého dôvodu (napríklad predaj produktu, získanie hlasov, zvyšovanie nenávisti voči určitej skupine ľudí alebo k určitým činnostiam, atď.). Existuje však aj možnosť, že sa nedôveryhodné informácie nevedome šíria medzi ľuďmi z dôvodu, že títo ľudia získané informácie nevyhodnocujú, neoverujú ich dôveryhodnosť a šíria ich ďalej. Pri šírení nedôveryhodných informácií môžu zapojiť i vlastné emócie, rozhorčenosť, hnev, pocity a názory. Takýmto spôsobom sa môžu aj dôveryhodné informácie pretransformovať na nedôveryhodné informácie, ba až na úplné bludy, ktorým človek, ktorý nemyslí kriticky, veľmi ľahko uverí.

Dvaja slávni skeptici, ktorí vo svojej práci využívali kritické myslenie, Michael Shermer a Carl Sagan, zostavili zoznam základných otázok, ktoré pomôžu odhaliť vierohodnosť ľubovoľného fantastického tvrdenia. Sagan bol svetovo známy profesor astronómie a riaditeľ Laboratória planetárnych štúdií na Cornellovej univerzite. Bol taktiež konzultant a poradca NASA. Shermer je vedecký publicista, historik vedy a vydavateľ magazínu Skeptic. [1]

Zoznam a stručný popis základných otázok nájdete na konci článku.

Čo nie je kritickým myslením?

Ako som už v predchádzajúcich častiach spomínala, kriticky nemyslí človek, ktorý uverí rôznym článkom na internete alebo ľuďom bez toho, že by si overil dôveryhodnosť podanej informácie. Človek, ktorý nemyslí kriticky, nemá potrebu vychádzať z faktov a dôkazov. Postačuje mu vlastný pocit, názor, príp. názor iných ľudí, ktorí rovnako nemusia myslieť kriticky a dokonca v niektorých prípadoch tieto nedôveryhodné informácie začína považovať za fakty alebo dôkazy, na základe ktorých sa rozhoduje.

Takýto človek si napríklad prečíta na internete článok neznámeho autora, ktorý opisuje, že videl ducha (prípadne priloží aj fotku vyrobenú vo Photoshope) a tento človek, ktorý nemyslí kriticky, začína bez overenia tejto informácie považovať toto za dôkaz, za overený fakt, pretože je to vlastná skúsenosť človeka, ktorý tento článok napísal a ako dôkaz priložil aj fotku. Z tejto nedôveryhodnej informácie začína vyvodzovať rôzne závery, na základe ktorých si utvorí názor, ktorý považuje za dôveryhodný a správny. Tento človek uverí väčšine konšpiračných teórií a vďaka takémuto mysleniu sa rodia rôzne viery v imaginárne bytosti alebo veci, ktoré nie sú podložené faktami.

Väčšinou sú to ľudia, ktorí si tvrdohlavo stoja za svojím názorom a nie sú otvorení možnosti, že by sa mohli mýliť. Nemajú schopnosť (nenaučili sa myslieť kriticky) rozoznať fakty od výmyslov. Vyberajú si tú verziu, ktorá ich viac zaujíma a ktorá je bližšie k ich súčasnému názoru, prípadne ktorá im bola podsúvaná spoločnosťou roky, avšak bez dôkazov. Je možno pravdou, že ľudia ťažko znášajú, keby museli priznať, že uverili bludom a preto si radšej naďalej stoja za svojím názorom (utvoreným z nedôveryhodných zdrojov nelogickými argumentmi), aby neboli ostatným na smiech. Boja sa priznať, že doteraz rozmýšľali nelogicky. Alebo len vychádzajú z toho, že ak niečomu verí väčšina ľudí, tak to musí byť založené na pravde. Neberú do úvahy, že možno ani jeden z tých ľudí, ktorí presadzujú určitú myšlienku, nerozmýšľa kriticky a ich názor je založený len na intuícií, emóciách alebo názoroch iných nekriticky zmýšľajúcich ľudí.

Mnoho ľudí si tiež neuvedomuje, že niekedy je tá správnejšia odpoveď „neviem posúdiť“ alebo „nemám dostatok informácií na posúdenie“ namiesto jednoznačnej odpovede „áno“ alebo „nie“. Kriticky zmýšľajúci človek pochybuje a vychádza len z faktov. Ak je tých faktov málo na posúdenie výsledku, tak nevie jednoznačne odpovedať len slovíčkami „áno“ a „nie“. Tiež si uvedomuje, že nič nemusí platiť za každých okolností a stále sa môže objaviť ďalšia informácia, ktorá vyvráti predchádzajúce tvrdenie. Naproti tomu človek, ktorý nemyslí kriticky, nemá problém tvrdiť niečo sebavedomo a presvedčivo a stáť si za svojím názorom, hoci aj bez dôkazov alebo faktov. Keď má tento človek okrem toho aj dobré komunikačné a presviedčacie schopnosti (nie je to však podmienka), tak presvedčí o svojom názore aj iných ľudí. Takýmto spôsobom sa rozšíria dezinformácie v spoločnosti, ktoré väčšina kriticky nemysliacich ľudí považuje za overené fakty.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že nerozmýšľajú kriticky. Neuvedomujú si, že sú ovplyvňovanými názormi iných ľudí, spoločnosti. Ich názory nevznikli z ich presvedčenia a overovania dôveryhodnosti informácií, ale ich názory sú názormi iných ľudí, ktorí tiež nemusia rozmýšľať kriticky a ktorých názor tiež ovplyvnilo mnoho ďalších ľudí, skutočností. Človek je až príliš ovplyvňovaný myslením iných, hoci si to vôbec neuvedomuje.

Chyby v rozhodovaní v dôsledku nekritického myslenia, ktoré výrazne ovplyvňujú náš život

Neprítomnosť kritického myslenia značne brzdí rozvoj celej spoločnosti. Zapríčiňuje sa tým, že nekriticky mysliaci ľudia prinášajú zlé rozhodnutia, zlé riešenia, čím vo veľkej miere ovplyvňujú životy iných ľudí.

Kritickému mysleniu sa nekladie taký dôraz, aký by sa mal. Predstavme si napríklad situáciu, že sa v nejakej firme nachádza človek, ktorý nemyslí kriticky. Tento človek má pridelenú určitú náplň práce, ktorá si vyžaduje rozhodovanie, prinášanie riešení, ktoré značne ovplyvnia chod a možno i existenciu spoločnosti. Predstavme si, že tento človek nevie posudzovať dôveryhodnosť informácií, nevie rozlíšiť fakty od názorov. Pri získavaní informácií považuje za záväzné nepodložené tvrdenia iných ľudí, príp. berie do úvahy neúplné informácie, čo zapríčiní, že vychádza z nesprávnych predpokladov pri rozhodovaní. Takýto človek narobí pre spoločnosť viac škody ako zisku, pretože si neuvedomuje, že nemyslí správne a prináša nesprávne rozhodnutia, následkom čoho sa vyskytne čoraz viac nedorozumení a chýb.

Predstavme si teraz, že v uvedenej firme existuje viac ľudí, ktorí nemyslia kriticky. Zapríčiní to, že sa prináša nespočetné množstvo nesprávnych rozhodnutí, neefektívne odvedenej práce, neefektívne nastaveným procesom, neefektívnemu stanoveniu náplne prác jednotlivých zamestnancov, celkovo zlým výsledkom. Spoločnosť nenapreduje a nikto z týchto ľudí nevie, prečo.

Predstavme si teraz, že nejde o firmu, ale o väčšiu spoločnosť (napríklad štát) alebo o celé ľudstvo. Robíme nespočetné množstvo nesprávnych rozhodnutí z dôvodu absencie kritického myslenia väčšiny ľudí v spoločnosti. Rozvoj našej spoločnosti výrazne ovplyvňujú manipulátori a tvorcovia konšpiračných teórií, pretože im to dovolíme. Pretože si mnohí z nás neoverujú dôveryhodnosť informácií a uveria bludom.

Ako myslieť kriticky? Ako rozvíjať kritické myslenie?

  1. Vyhýbajte sa mentálnej lenivosti a neochote premýšľať – veci nie sú vždy tak jednoduché na pochopenie, ako sa nám na prvý pohľad môže zdať. Preto je vhodné dívať sa aj pod povrch veci, overiť si tvrdenia a získané informácie a pri tvorbe názoru vychádzať len z overených faktov a dôkazov.
  2. Získajte čo najviac informácií o danej veci a naučte sa vyhodnocovať ich dôveryhodnosť – príliš málo informácií alebo nedôveryhodné informácie zaručia nepresný alebo nesprávny výsledok.
  3. Pri analyzovaní informácií berte do úvahy viacero možností, neupriamujte sa iba na jednu konkrétnu verziu riešenia, ktorá by mohla nastať s najväčšou pravdepodobnosťou.
  4. V žiadnom prípade nepoužívajte pri analýze informácií vaše subjektívne názory (bez faktov), emócie, intuíciu. Pri určovaní výsledku vždy vychádzajte len z overených faktov. Za overený fakt sa nepovažuje zverejnený článok na internete, ktorý nie je podložený dôkazmi, taktiež sa za overený fakt nepovažuje napr. údajný výrok vedca, ktorý daný výrok nikdy nepovedal alebo ho povedal v úplne inom kontexte. Za overený fakt sa nepovažuje ani názor (nepodložený faktami) väčšej skupiny ľudí len preto, lebo ten názor pretrváva dlhší čas (roky, desaťročia, storočia). 
  5. V prípade nedostatku dôveryhodných informácií na posúdenie výsledku daného problému nemusíte dospieť ku konkrétnym záverom. Odpoveď „NEVIEM“ podložená faktami je lepšia odpoveď ako odpovede „áno“ a „nie“, ktoré nie sú podložené faktami.

Dunningov-Krugerov efekt

„Ľudia majú problém adekvátne ohodnotiť svoje schopnosti a bežne ich preceňujú. Z viacerých experimentov vieme, že žiaci si myslia, že majú lepšie líderské schopnosti ako ich kamaráti, takmer každý vysokoškolský učiteľ si o sebe myslí, že je lepší profesor ako jeho kolegovia, a takmer každý z nás je presvedčený, že je lepší šofér ako zvyšok populácie. Za istých okolností je viera vo vlastnú výnimočnosť funkčná. Ak by tu nebola, len by sme sa zožierali predstavou, že ničomu nerozumieme, a upadli by sme do depresie a letargie. Na druhej strane, prehnaná viera vo vlastné schopnosti môže spôsobiť, že sa začneme považovať za odborní­kov v oblastiach, kde sme iba laikmi. Po prečítaní náhodného článku na webe tak môžeme nadobudnúť chyb­ný pocit, že sme „majstri sveta“ a vie­me, ako je to s gravitačnými vlnami, klimatickou zmenou či očkovaním.

V roku 1995 sa stala táto pozoru­hodná udalosť. Za bieleho dňa a bez akýchkoľvek viditeľných známok maskovania vošiel McArthur Whee­ler do dvoch bánk v Pittsburghu, aby ich vylúpil. O niekoľko hodín polícia lupiča chytila. Keď mu ukázali záznamy z kamery, ktoré ho pri čine prichytili, iba neveriacky krútil hlavou a pove­dal: „Ale veď som mal na sebe šťavu.“

Zlodej bol presvedčený, že ak si na tvár dá šťavu z citróna, stane sa pre kamery neviditeľným.

Týmto neuveriteľným, hoci sku­točným príbehom sa začína je­den z najznámejších psychologic­kých článkov vôbec.“ [2]

„Dunningov-Krugerov efekt je typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Takíto jedinci majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti, čo je spôsobené hlavne nedostatkom ich metakognitívnych schopností. Naopak, kvalifikovaní ľudia podhodnocujú svoje schopnosti a preceňujú silu ostatných. Tento jav objavili v roku 1999 David Dunning a Justin Kruger.” [3]

Aj v prípade kritického myslenia platí Dunningov-Krugerov efekt. Ľudia, ktorí majú najmenej informácií o danej veci, si tvrdohlavo stoja za svojím názorom a nie sú otvorení možnosti, že by sa mohli mýliť. Nepotrebujú dokonca ani dôkazy alebo fakty k svojmu presvedčeniu. Opačne je to u kvalifikovaných ľudí, ktorí majú najširšie informácie v danom odbore, tí sú otvorení novým názorom a informáciám a netrvajú tvrdohlavo na svojich názoroch. Sú si vedomí toho, že môže existovať ďalšia informácia, ktorá doteraz nebola známa a ktorá zapríčiní prehodnotenie svojho názoru.

Ako overiť dôveryhodnosť informácie? [4]

Keď vyrastáme, sme pomerne dôverčivý. Veríme takmer všetkému, čo nám iní ľudia povedia, predovšetkým kadejaké autority a dospelí, učebnice a politici, televízia a Youtube, internet vo všeobecnosti. Čelíme obrovskej vlne informácií, ktorá sa na nás dennodenne valí. Ako teda dokážeme rozlíšiť, čo je správne a čo je nesprávne? Ako na to?

Ľudia veria čudným veciam, pretože naše mozgy sa vyvinuli tak, aby nachádzali zmysluplné vzorce. Máme pocit, že vidíme tvár v oblakoch, tvár na Marse, panenku Máriu na upečenej hrianke alebo na okraji okna. Mnohé vzorce sú reálne a schopnosť rozoznávať takéto vzorce je dôležitá, hovoríme tomu učenie sa. Spájame „A“ a „B“ a častokrát skutočne existuje spojitosť medzi „A“ a „B“. Problémom ale je, že mnohé vzorce sú nesprávne, pripisované nadprirodzeným javom, ktoré nie sú skutočné. Keď prednášam, ľudia sa ma často pýtajú: „Prečo by sme mali veriť vám, skeptikom?“ A moja odpoveď znie: „Nemali by ste“. Nemali by ste veriť nikomu len na základe autority alebo akéhokoľvek iného postavenia, ktoré daný človek má. Mali by ste si veci overiť sami. A pritom nám pomôže náš „Návod na odhaľovanie nezmyslov“, inšpirovaný známym astronómom Carlom Saganom, ktorý hovoril, že sa okolo nás pohybuje veľa nezmyslov a potrebujeme nejaký návod na ich odhalenie. Tento návod sa nazýva veda a odhaľovanie nezmyslov je jedna z ich úloh.

Ide o nasledovné otázky:

1. Nakoľko vierohodný je zdroj tvrdenia?

Prvou otázkou, ktorú by si mal položiť každý, akonáhle počuje niekoho niečo tvrdiť, je: „Nakoľko vierohodný je zdroj tvrdenia?“ Samozrejme možno očakávať tu a tam nejaké chyby v dátach, ale tie chyby by mali byť roztrúsené. Náhodné. Jedna je tu, druhá tam, ďalšia inde. Takto náhodne roztrúsené chyby sú bežné a navzájom sa vyvažujú. Akonáhle sa však chyby začnú nakláňať do určitého smeru a podozrivo uprednostňujú určitý smer myslenia, mali by sme spozornieť a položiť si otázku, či sa za tým neskrýva niečo iné. Zoberme napríklad skeptikov globálneho otepľovania. Často vyberajú a prezentujú iba tie dáta, ktoré sú naklonené ich presvedčeniu, alebo všetky chyby sú v prospech skepticizmu voči globálnemu otepľovaniu. A to nám naznačuje, že je za tým asi niečo skryté.

2. Tvrdí zdroj často podobné veci?

Napríklad ľudia z hnutia New Age, ktorí veria v spiritualitu, duchov, strašenie v domoch, lietajúce taniere a podobné veci. Oni zvyčajne veria všetkému. Sú náchylnejší na magické myslenie, alebo chcú byť heretikmi len preto, aby boli heretikmi, namiesto toho, aby sa riadili dátami a až potom zvážili, či ide o heretickú ideu, ktorá sa dokáže vzoprieť mainstreamu. Možno áno. Väčšinou to tak nie je. Ide o to, že potrebujete mať myseľ dostatočne otvorenú na to, aby ste dokázali akceptovať radikálne nové idey, ale nie natoľko otvorenú, že vám vypadne mozog z hlavy.

3. Boli tvrdenia overené iným zdrojom?

Ak tvrdíte niečo odvážne, iní ľudia musia mať možnosť overiť vaše tvrdenia. Klasickým príkladom tohto je tvrdenie ohľadne studenej fúzie z roku 1989. Pons a Fleischmann zvolali tlačovú konferenciu. Vyhlásil: „Pozrite, dokážeme vytvoriť fúziu v pohári na stole. Toto vyrieši našu energetickú krízu. Bude to také lacné, skoro zadarmo. Zmení to svet.“ Všetci boli nadšení. Bolo to v správach, na titulkách novín, úplne všade, až kým pár ľudí nevyskúšalo replikovať experiment. A nikomu sa to nepodarilo. Takže aj tu sme hneď videli, „Aha, niečo tu nesedí. Je to nejaký vedľajší produkt, nejaké znečistenie. Je to chemická reakcia, je to niečo iné ako to, čo tvrdili.“  Takže ak niečo tvrdíte, musíte to mať čím podložiť tak, aby ľudia mohli ísť do vlastných laboratórií, zopakovať experiment a overiť vaše tvrdenia. Keď nedokážu replikovať vaše výsledky, niečo tam evidentne nesedí. A vo vede to sedieť musí.

4. Je toto tvrdenie v súlade s tým, ako funguje svet?

Ak dostanete jeden z tých e-mailov od toho Nigérijčana, viete, ohľadne dedičstva 20 miliónov dolárov, všetko, čo musíte urobiť, je poslať mu nejaké peniaze a on vám potom pošle na účet ten veľký balík peňazí... Ruku na srdce, funguje to takto na svete? Veľký balík peňazí za nič? Asi nie. Napríklad v archeológií, často to počujeme: pyramídy, tajomstvo pyramíd. Kto postavil pyramídy? Egypťania postavili pyramídy. „Ale nie, oni ich nemohli postaviť, však to by predsa nedokázali, sú tak neoveriteľne komplikované“, a tak ďalej. Povedzme si pravdu - je to kopa kameňov, že? Mali veľa voľného času, veľa lacnej pracovnej sily. Nikdy nepršalo. Stovky rokov na postavenie veľkej kopy kameňov. No tak, až také komplikované to nie je. Ale aj keby to bola pravda, že niekto iný postavil pyramídy. Povedzme pred 20 000 rokmi – to je jedna z teórií. Možno stratený kontinent Atlantídy a jeho obyvatelia prišli do Egypta a postavili pyramídy. Keby to tak bolo a urobili by ste archeologické vykopávky, mali by ste nájsť náradie a odpad, všetky tie vecí od ľudí, ktorí tam žili, obydlia, v ktorých bývali. A to všetko aj nájdete. Datované na dobu Egypťanov. Takže keby to boli postavili mimozemšťania alebo ľudia z Atlantídy, alebo niekto iný, našli by ste nejaké pozostatky po nich, ktoré by to dokazovali.

5. Pokúsil sa niekto tvrdenie falzifikovať alebo vyvrátiť dané tvrdenie, alebo sa hľadali len dôkazy, ktoré ho podporujú?

Inými slovami, je jedna vec nahromadiť nejaké dôkazy a povedať: „Pozrite, mám takýto radikálny nový nápad! Tu sú argumenty v prospech môjho tvrdenia.“ V poriadku, zaujímavé. Ale aké sú protiargumenty? Rozmýšľal si nad tým? Uvažoval si nad tým, či by sa dali tie veci vysvetliť aj niečím iným? Pretože ak to neurobíš ty, urobí to niekto iný. Zvyčajne veľmi škodoradostne a  k tomu verejne. Musíte vždy porozmýšľať nad tým, čo by povedali vaši kritici. Nie preto, že vám záleží na vašich kritikoch ale preto, lebo možno oni nájdu niečo, na čo ste vy nemysleli. Takže toto je nevyhnutný spôsob uvažovania. Pokúste sa vyvrátiť svoje tvrdenia.

6. Čomu nasvedčuje väčšina dôkazov? Tejto teórií alebo nejakej inej teórií?

Ktokoľvek môže niečo tvrdiť a nájsť niekoľko argumentov v prospech svojho tvrdenia. Čo ale so všetkými ostatnými dôkazmi? Podporujú tiež túto teóriu alebo sa prikláňajú k nejakej inej teórii? Napríklad k tej, ktorú chcete vyvrátiť. Veľmi často, napríklad v prípade teórie evolúcie, kreacionisti zvyknú tvrdiť: „No dobre, ale čo s touto maličkou vecou?“ Dobre, možno tam je niekoľko medzier alebo nevieme vysvetliť nejakú maličkosť. Ale čo s tými 10 000 dôkazmi, ktoré teória evolúcie vysvetľuje? Ako by ste vysvetlili tie svojou teóriou? Veda tak trochu pripomína vyšetrovanie zločinu. Páchateľ sa zvyčajne neprizná. Je teda na nás, aby sme dali dokopy všetky dôkazy, ktoré máme. Bol to tento chlapík alebo niekto iný? Stalo sa to takto, stalo sa to inak? A úlohou kriminalistov je preskúmať to veľké množstvo dôkazov a potom povedať: „Po zvážení dôkazov všetko nasvedčuje tomu, že to bol tento chlapík. A teraz sa pokúsme postaviť na tom obžalobu.“ A to do istej miery pripomína prácu vedca. Názorov je vždy veľa. Otázkou je, ktorý názor je ten, ktorému sa prikláňa väčšina dôkazov?

7. Dodržujú ľudia, ktorí danú vec tvrdia, pravidlá vedy?

Teda: využívajú logiku, racionálne uvažovanie, empirické dôkazy, experimenty, dokazovacie procesy a tak ďalej? Alebo sa snažia iba za každú cenu potvrdzovať svoje tvrdenie? Celkom pekným príkladom tohto je rozdiel medzi takzvanými UFO-lógmi a a členmi komunity S.E.T.I., skupiny hľadajúcej mimozemskú inteligenciu. Obe skupiny sa zaujímajú o mimozemšťanov. Rozdeľuje ich však jedna zásadná vec. Členovia jednej skupiny, UFO-lógovia, väčšinou nie sú vedci. Nepoužívajú vedecké postupy. Nerobia experimenty. Nesnažia sa vyvrátiť svoje tvrdenia tým, že hľadajú iné vysvetlenia. Ľudia z komunity S.E.T.I. na druhej strane, hľadajú iné vysvetlenia pre svoje zistenia. Robia experimenty. Overujú svoje hypotézy. Sú to vyštudovaní, profesionálni vedci. Takže aj napriek tomu, že si obe skupiny kladú rovnakú otázku: „Existujú mimozemšťania?“, pristupujú k tejto otázky z dvoch radikálnych odlišných pozícií. A preto ľudí zo S.E.T.I nazývame vedcami a UFO-lógov nazývame pseudovedcami.

8. Uvádza ten, kto niečo tvrdí, pozitívne dôkazy v prospech svojej teórie alebo len negatívne dôkazy v neprospech inej teórie?

Ide o to, že jedna vec je nahromadiť zoznam problémov v teórii niekoho iného. Mali by ste však mať aj nejaké pozitívne dôkazy v prospech vašej protikladnej alebo heretickej teórie. Keď sa napríklad opýtate tých UFO nadšencov a chcete od nich vedieť, kde sú všetky dôkazy: „Kde je UFO? Kde je telo mimozemšťana?“, tak odpoveď znie: „No viete, oni to všetko utajili“, „Všetky dôkazy skryli“, „Je to schované v Area 51“, „Pochovali telá v Roswelli“ alebo „No viete, sú v nejakej vojenskej základni“. Dobre, ale to sú iba negatívne dôkazy. To je ako keby ste povedali: „Nemám žiadne pozitívne dôkazy. Všetko, čo môžem povedať je, že všetky dôkazy sú skryté.“ V poriadku. Ale to, žiaľ, nie sú dôkazy. Často poukazujú na rôzne vládne dokumenty so začierneným textom a hovoria: „Pozrite!“. Skutočnosť, že niečo je utajené, kvôli národnej bezpečnosti alebo z nejakého vojenského dôvodu, ešte neznamená, že sa jedná o mimozemšťanov. Možno to má nejaký pozemský dôvod. Zástancovia Bigfoota často hovoria: „Niekde tam vonku sa pohybuje Bigfoot“. Však okej, možno. Možno existuje nejaký dvojnohý primát pobehujúci po Kanade. Ukážte mi telo. „No, viete, tie telá...“, „Oni sa vždy skrývajú a sú veľmi plachí a nie je ich veľa“, atď. Dobre, možno existuje, ale keď chcete v biológii pomenovať nový druh, musíte nám dať nejakú vzorku. Nejaké telo, ktoré môžeme preskúmať, popozerať si ho, ktoré si vy môžete prezrieť, ktoré si ja môžem prezrieť, odfotiť, vystaviť v múzeu, zobrať do laboratória, atď. Nestačia negatívne dôkazy v neprospech inej teórie. Musíte mať pozitívne dôkazy v prospech vlastnej teórie.

9. Vysvetľuje nová teória rovnaké množstvo fenoménov ako stará teória?

Každý dokáže nájsť niekoľko nezrovnalostí v súčasnej prevládajúcej teórii, ktoré daná teória nedokáže vysvetliť. Inými slovami, vo vede je v poriadku povedať: „Neviem“. Máme niekoľko anomálií, nejaké záhady, atď. Pseudovedci však robia nasledovnú vec. Zoberú to malé množstvo nezrovnalostí a vyhlásia: „Toto je moja nová teória!“. Do redakcie časopisu Skeptic Magazine nám vždy prichádzajú také dlhé, hustým textom napísané dokumenty o „teórií všetkého“. A vždy to začína nasledovne: „Newton sa mýlil, Einstein sa mýlil, Steven Hawking sa mýli, ale ja som vypracoval túto novú fyzikálnu teóriu, ktorá vysvetľuje celý svet!“. Otázka je však iná. Dokáže táto nová teória vysvetliť všetky tie ostatné veci, ktoré vysvetľuje Newtonova teória gravitácie, ktoré vysvetľuje Einsteinova všeobecná teória relativity, ktoré vysvetľuje kvantová fyzika? Viete, keď to vysvetľuje iba jednu maličkú vec, tak to je v podstate bezvýznamné, ak nedokáže vysvetliť aj všetky ostatné fenomény, ktoré sú vysvetlené súčasnými teóriami.

10. Sú tvrdenia daného človeka ovplyvnené jeho osobným presvedčením, ideológiou a jeho svetonázorom?

Inými slovami, vedu, rovnako ako všetko ostatné, robia ľudia a ľudia môžu byť zaujatí. Hľadáme a nachádzame podporujúce dôkazy pre veci, o ktorých sme už vopred presvedčení a ignorujeme odporujúce dôkazy. Toto je klasický prípad. Venovali sme jedno celé vydanie časopisu Skeptic Magazine globálnemu otepľovaniu, mali sme ľavicového vedca, pravicového vedca a neutrálneho vedca. A ja som sa sám seba opýtal, prečo existujú ľavicoví a pravicoví vedci? Prečo nadŕžajú tej alebo onej strane? No pretože sú to ľudia a ľudia volia. A téma ako globálne otepľovanie, to zistíte už iba počúvaním oboch strán, v rádiu, v televízii, je téma nabitá ideológiou. To vedie potom k tomu, že niektorí hovoria: „Ja som pravičiar, takže musím zastávať skeptický postoj ku globálnemu otepľovaniu“. No moment, a čo tak riadiť sa dátami? Nemali by nám dáta hovoriť, či sa Zem otepľuje alebo nie? Faktom je, že sa otepľuje. A nemali by sme vedieť na základe dát zistiť, či je globálne otepľovanie spôsobované vplyvmi človeka alebo nie? Áno, vieme to. A vyzerá to tak, že je. Tak načo všetko to politikárčenie? No pretože sme ľudia. Vo vede treba jednoducho v istom momente zabudnúť na politiku a ideológiu a opýtať sa: „Čo hovoria dáta?“.

 

Návod na odhaľovanie nezmyslov nám so svojimi desiatimi otázkami pomôže adekvátne zareagovať na nejaké tvrdenie a pozrieť sa na neho z viacerých strán. Zistíte, že tvrdenia možno odstupňovať. Niektoré sú čistým nezmyslom, napr. „Zem je plochá“. Nie, nie je. Je guľatá. Vieme, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak. To sú jasné veci. Potom máme veci, ktoré sú určite správne. Evolúcia je jednou z nich. Globálne otepľovanie sa približuje k tejto kategórii, ale trvalo to istý čas. Potom máme iné veci, ako napríklad niektoré radikálne nové teórie o vesmíre, či existuje viac vesmírov. To sa zatiaľ pohybuje skôr v kategórii „menej pravdepodobné“. A potom máme veci, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou nepravdivé, ako napríklad telepatia, čítanie myšlienok a podobné veci. Nič také neexistuje. Získate teda odstupňovanie od pravdepodobne pravdivého po pravdepodobne nepravdivé. Veda je najlepším doteraz vynájdeným nástrojom na pochopenie fungovania sveta. A každý to vie, pretože všetci navštevujú doktorov, a keď niekto letí vo výške 10 kilometrov v lietadle, tak nie je skeptický voči matematike a inžinierstvu. Vie, že to je najlepší možný dizajn. A tak ďalej. Takže väčšina z nás, ak sa hráme so svojimi iPodmi, keď používame Google, keď sme na internete, keď pozeráme televíziu vo vysokom rozlíšení a podobne, milujeme vedu. Vieme, že veda funguje a že je postavená na reálnych základoch. Iba pri niektorých veciach, keď prídu na rad otázky typu: „Aký je zmysel života? Ako sme vznikli? Čo to tu všetko vlastne znamená? Aká bude budúcnosť?“. Vtedy začíname premýšľať nad tým, že možno by sme mali byť skeptickí voči vede. Skutočnosť je taká, že veda je tým najlepším doposiaľ objaveným nástrojom na pochopenie sveta a mali by sme ju milovať.

Záver

Vedieť myslieť kriticky je pre každého z nás veľmi prospešné. Predchádzame tým manipulácii iným človekom, predchádzame zlým rozhodnutiam, nesprávnym názorom. Tiež sa tým vyhneme mnohým nečakaným situáciám a „zázrakom“ alebo „tragédiám“, ktoré sme nepredvídali v dôsledku chýbajúceho kritického myslenia.

 

Použité zdroje:

  1. https://invivomagazin.sk/forenzny-vedec-zdravy-skepticizmus-pomoze-vsetkym_603.html
  2. https://dennikn.sk/941774/stiahnite-si-prirucku-o-kritickom-mysleni/
  3. KRUGER, Justin; DUNNING, David. Unskilled and Unaware of It: How Difficulties in Recognizing One's Own Incompetence Lead to Inflated Self-Assessments [online]. Journal of Personality and Social Psychology, 1999. S. 121-1134. Dostupné online. DOI:10.1037/0022-3514.77.6.1121 (po anglicky)
  4. https://www.youtube.com/watch?v=6zAJNhafHkw
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Od vraždy Kuciaka prešli dva mesiace, polícia stále tápe

Vyšetrovatelia avizujú, že verejnosť znova požiadajú o pomoc. Čo ich bude zaujímať, zatiaľ nepovedali.

KOMENTÁRE

Vražda Kuciaka bola generačnou udalosťou

Jednému človeku sa ani po 61 dňoch neskrivil vlas na hlave – vrahovi.

KULTÚRA

Bol utiahnutý, na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.


Už ste čítali?